Západná trasa
Bratislava
Súradnice: 48.144106,17.109154
Bratislava je hlavné a rozlohou aj najväčšie mesto na Slovensku. Najstaršie sídlisko mestského typu na území Bratislavy vzniklo v 2. storočí pred Kristom, keď na území terajšieho Slovenska sídlili Kelti. Okolo roku 58 pred Kristom sem prišli germánski Dákovia. Pod velením kráľa Burebistu porazili Keltov a obsadili ich územie. Zničili opevnené keltské sídliská. Dunaj sa stal hranicou medzi územím ríše rímskej a malými germánskymi kráľovstvami, ktoré ležali severne od neho. Vyvýšeniny, na ktorých neskôr v stredoveku postavili hrady (bratislavský, devínsky či hainburský) boli dôležitými bodmi na ochranu hranice. Na germánskom území vzniklo v 3. storočí niekoľko stavieb podľa vzorov z rímskeho územia (Devín, Dúbravka, Bratislavský hrad). Na rímskom území bolo súčasťou rímskej hranice voči Germánom mesto Gerulata. Na jeho mieste sa neskôr vyvinula obec, teraz mestská časť, Rusovce. V čase sťahovania národov Germánov sa tu vystriedali Avari a Slovania. Sídlia tu slovenské a medzinárodné inštitúcie. Svoje sídlo tu má niekoľko univerzít, divadiel a múzeí. Dominantou mestskej pamiatkovej rezervácie je štvorvežový Bratislavský hrad, a neďaleko Dóm sv. Martina. Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji a ide o najväčší závesný most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou. V Starom meste sa nachádza aj časť kaplnky sv. Jakuba Staršieho. Prvá zmienka o Kaplnke sv. Jakuba pochádza z roku 1422. V listine sa spomína Kristián Mikulášov z Rožňavy, správca kaplnky sv. Jakuba apoštola v cintoríne sv. Vavrinca za hradbami. V 18. storočí cintorín zanikol a definitívne bola uzavretá kostnica s kaplnkou sv. Jakuba. Cintorín bol v dolnej časti Námestia SNP, v blízkosti Laurinskej ulice. Kaplnku odkryli v rámci archeologického výskumu až v rokoch 1994 až 1996. Raz v roku, počas dní Bratislava pre všetkých, môžu do kaplnky v obmedzenom počte ľudia vstúpiť.